Založ si blog

Niet väčšieho zločinu, ako zobrať ľuďom motív ich žitia a premeniť ho na prežívanie.

Sedem mesiacov predtým padli hlavy Ficka a jeho pomocníkov katovi do koša. Iba šľachtický pôvod a vplyv rodiny zachránil najznámejšej masovej vrahyne Slovenska a Maďarska krk. Alžbeta Báthoryová zostala po zvyšok života v domácom väzení.

Prvého augusta roku 1661 zemiansky poriadok čachtického panstva nariadil pre kopaničiarsku obec Jablonka :

“Pasienok, ležiaci na hranici chotára Myjavy a Krajného, má zostať pre slobodné pasenie a že sa nemajú oň biť, a to pod trestom straty hlavy.”

Hlava a jej rozum musia mať na pamäti základný ideál – cítiť sa pri živote.

Príhoda z čias Konfúcia o dedinskom kováčovi, ktorý si našiel učňa za málo peňazí veľavravne vypovedá o „krehkej“ hlave.

„Keď vytiahnem železo z ohňa  položím ho na kovadlinu kývnem hlavou a ty do nej buchneš kladivom“, poučoval majster kováč.

Učeň urobil presne to, o čom si myslel, že ho kováč učí.

Na druhý deň už bol dedinským kováčom on.

Hovorí sa, že človek je svojim kováčom šťastia. Pre mnohých však poznanie prichádza až keď oheň vyhasne vo vyhni.

Miesto, kde sa končila moc lesa, ohúrilo pred viac ako štyristo rokmi starcovho pradeda. Utekal pred šabľou Turka, aby doputoval na pôdu dračích zubov Báthotyovcov. Tu, keď oprel chrbát o horu a zahľadel sa do údolia videl, že táto zem už nemá chuť na krv. Úhor chcel jediné, oceniť lopotu človeka.

Takto to šlo stáročiami, manželia oceňovali svoje ženy láskou, pôda si cenila prácu mužov a ženy  nemuseli hľadať dobré slovo u cudzích.

Už z diaľky bolo cítiť pohľad muža, ktorému máločo zatemňovalo život. Stál a čakal , ďaleko od svojho veku, s takou mierou trpezlivosti , akú pozná iba človek samotár. Ten typ, ktorý vie, že iba víťazstva prinášajú aj poznanie o porážkach.

Istá starcova ruka sňala čapicu, slová kresťanského pozdravu prišli s úsmevom a prosba o cigaretu zaznela na konci. Bol z generácie, kde sa slušnosť a dobrá výchova nepovažovala za nevýhodu.

Fajčil pomalým pôžitkom, ktorý dával tušiť , že aj hriešnik má svoju budúcnosť.

„Mám rakovinu pľúc“, prezrádzal tajomstvo života, ktoré nebolo popretkávané hlúpym pesimizmom.

Ticho, čo zostalo visieť malo príchuť, ktorá ho sprevádzala celým životom. Nič nepredstieral.

Kĺzal som pohľadom po jeho životnom Ja, ktoré mu nikto nezobral. Bol nehanebne poriadkumilovný, hospodárstvo nemalo jeden hriech zanedbanosti a tie drobné radosti života v podobe symbolov, ktoré zanecháva iba človek, pre ktorého práca je hrou, boli neprehliadnuteľné.

Druhú cigaretu, skôr ako škrtol zápalku, omieľal s akýmsi pocitom zdržanlivosti. Potom vybral z vrecka poskladanú vreckovku, rozložil ju a vybral fotografiu. Nepokrčenú, s hnedým nádychom, dnes už sveta neskutočného z ktorého sa prihovárala tvár ženy, čo robí z muža človeka.

Z tváre starého muža sálala majetnícka vášeň, ktorá sa neprotivila i neurážala iba vypovedala o hodnote slova.

„Nikdy ma neodhoď“ !

Povedala mi pred  oltárom a ja som vedel, že to nebude strach ani obava, že iní by ju zdvihli a ja by som prišiel o všetko.

„Nikdy som nebol unavený a žena zvedavá a tak nás sklamanie obchádzalo“.

Chvíľu ešte šmátral po kešeni na nohaviciach. Zavretú ruku zastavil na polceste, aby si skôr ako vyjaví, zapálil.

„Medailon mi tu nechala, aby som ju ním našiel až príde aj môj čas“.

Chuť na cigaretu som zahnal, aby pohyb neprerušil rozprávanie, kde nebolo veľkých slov so svojou malosťou, ale vášeň veľkej duše.

“O chvíľu príde sused, tak ako každý podvečer“, zastal v rozprávaní akoby zvažoval.

„Aj s kravou“.

Sused ? Vyslovil som v duchu pochybnosti a on ich prečítal.

„Býva hore, pod lesom ako ja. A tie dva kilometre, čo nás delia, sú malou prekážkou úcte a túžbe po veľkých a prostých odvekých zvykov. Jeho krava sem chodí právom zemianskeho poriadku čachtického panstva, aby sa slobodne napásla“.

Sálala z neho múdrosť vekov, súcit aj úcta k tradíciám a pri tom v jeho očiach som márne hľadal podiel náhody či zlého osudu.

„Posvätná zem“, vypovedal tajomstvo svojho života.

„Iba raz som ju na zlomok času opustil a ona mi potom žehnala celý život“, vyplavil starec svoje tajomstvo o dávnej bolesti.

„Vtedy, keď mladosť vo mne kypela, myslel som na životné posolstvo našej rodiny. Zbav svojho života plytkosti, predstierania a ver, že môžeš okúsiť chlad trávy, či teplo v zime hľadať v stohu slamy, ale musíš mať v srdci lásku“, položil svoje srdce na dlaň.

„Sused, ktorého čakám aj s jeho kravou, bol mi sokom. Cesty Boha sú niekedy nepochopiteľné a o ľudských ani nehovorím. On hľadal rozkoš a ja dušu“.

Prihováral sa mi človek, ktorý nehľadal útechu, ba ani nevystavoval na obdiv svoje dávne utrpenie neistoty. Vyžarovala z neho istota, že si so svojim životom vedel dať rady.

„Chceš vedieť, čo rozhodlo“ ?

Okamih, kedy som vedel, že môžem vstúpiť do rozprávania, mi nepripadal hriešny iba ma vystríhal pred nerozvážnosťou.

„Niet väčšieho zločinu, ako zobrať ľuďom motív ich života a premeniť ho na prežívanie. Ty si sa nesprával, ako zločinec.

Starec sa najprv rozosmial ticho, potom už jeho smiech burácal a odrážal sa od nemej hory. Bol taký nákazlivý, že keď sme si pripálili cigarety dusil nás poznaním o hriechoch duše.

„Dal som jej Lásku“, ticho zanôtil starec, ako keby sa stále obával, že Zem ani po tých rokoch nezabudla.

Pozeral som na jeho zručné ruky ako s veľkou nehou ukladajú fotografiu do vreckovky a videl som úsmev mládenca, ktorého hlava sa celý čas cítila pri živote.

„Viac, ako päťdesiat rokov susedovi vysvetľujem jediné slovo“.

„Láska“ .

Starec sa usmial, potom sa zahľadel po hospodárstve a jednu chvíľu som mal pocit, že ju tam, kdesi v tom veľkom priestore hľadá, aby jej povedal :

„Darovali sme nášmu životu motív, žena moja“.

„Nechcel som stratiť hlavu, lebo tak ma vystríhal zemiansky poriadok. Sused deň za dňom chodil na náš pasienok, ležiaci na hranici chotára Myjavy a Krajného, s kravou. A moja žena rok po roku videla, že sa rozhodla správne“.

 

 

Prvého mája zaplní stráne v okolí Sitna 356 963 obdivovateľov korupcie a polosúdruha Kaliňáka.

20.04.2017

Na sviatok práce, takej obľúbenej činnosti marxistov, organizuje brúsič s Calexu demonštráciu na podporu ministra vnútra. Ústredným sloganom, ktorý prepojí radosť pra pra predkov z menovej viac »

Najprv ti, Fico, kúpim husle a potom, keď budeš vedieť hrať, dostaneš aj struny.

19.04.2017

„Som presvedčený, že len spoluprácou občanov a rešpektovaných štátnych orgánov, inštitúcií a autorít môžeme dosiahnuť v boji proti korupcii želaný výsledok“. Reagoval na včerajší viac »

Kotleba s Ficom sa zúčastnia Protikorupčného pochodu.

18.04.2017

Rovní a priami chlapi držia svoje slovo. Vedení touto historickou skúsenosťou, spolu so súdruhmi a intelektuálnou elitou strany Mariana Kotlebu, budú pochodovať na čele desať tisícového davu viac »

Fontána, Levoča

Fontána v Levoči opäť ožije

27.04.2017 17:00

V centre Levoče bude čoskoro opäť chrliť vodu fontána. Už desať rokov bola táto národná kultúrna pamiatka z roku 1898 mimo prevádzky.

Euro, peniaze

ECB ponechala menovú politiku bezo zmeny

27.04.2017 16:51

Európska centrálna banka nezmenila svoju menovú politiku. Dôvodom je nízka inflácia. Francúzske voľby na to vplyv nemali.

fico, kobjak

Bielorusko môže byť podľa Fica pre Slovensko mostom do Eurázie

27.04.2017 16:08

Pred úrad vlády prišli štyria aktivisti z Inštitútu ľudských práv Ficovi pripomenúť, aby sa s bieloruským premiérom Kobjakovom nerozprával iba o biznise.

Považský hrad

Vek Považského hradu pomôže určiť kus trámu

27.04.2017 16:00

Považský hrad navštevuje čoraz viac turistov. Môže za to jeho obnova, do ktorej sa pustilo mesto Považská Bystrica.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 940
Celková čítanosť: 5162413x
Priemerná čítanosť článkov: 5492x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy