Slovo zo sna motýľa

Karikatúra Shotyho s textom – „Na prevoz mafiánov máme uspôsobený len vládny špeciál“ – podáva výstižnú správu o stave deformovanej slovenskej súčasnosti.

Nemôžeme mať rešpekt pred štátom, lebo mu chýba morálka, nemáme hrôzu či radosť z Boha a jeho učenia, lebo mnohí zvesili Ježiša z kríža , aby ho speňažili v „zberných surovinách“ mravného relativizmu zaštepeného komunistami pred viac, ako polstoročím.

Posolstvo Panny Márie z Garabandalu rokov 1961-1965 je veľavravné :

„Mnohí kardináli, mnohí biskupi a mnohí kňazi sú na ceste zatratenia a berú so sebou mnoho duší“.

A nielen oni. Aj držitelia moci.

Pokušenie minulosti z rokov 1948 až 1989 je natoľko silné, že ho aj dnes úspešne reprízujú, lebo výhody kolaborácie s amorálnou mocou sú viac ako výhodné.

Predvčerom som si prečítal podivuhodnú správu s názvom – „Ako Mella prepravia na Slovensko, ministerstvo tají“.

Načo ho chcú previesť, keď mafiáni majú rozdelené teritória. Jedni v Belizé, druhí na Slovensku. Prví požívajú imunitu cudzieho štátu a tí naši imunitu štátu vlastného.

Ak sú ľudia vystavení imperatívu šetrenia, potom aj štát by mal prispieť svojim dielom a zbytočne neplytvať mzdami tam, kde JUDr-ovia na súdoch sú účeloví „zábudlivci“, aby zvyšovali náklady advokátom na bolestnom pre seba.

Pretože som bol dlhšie preč listoval som v starých správach, ktoré stáli za prečítanie. Zdesenie sa ma zmocnilo pri informácií, že novinári novému Ficovi neveria. Napriek tomu, že popíjal víno s idiotmi, slizkými hadmi, prostitútkami, onanistami, hulvátmi a sexuálnymi pôžitkármi – to sú jeho synonyma pre označenie novinárov – nerozpakoval sa ponúknuť záväzok :

„Uzatvoríme večný mier“, povedal redaktorke jedného slovenského denníka.

A privial mi obraz mrciny z čias nedávnych.

„So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak“.

„Večnosť“ minulosti bola garantovaná pásmi tankov a hrozbami z Kremľa.

„Večnosť“ mieru súčasnosti je limitovaná ochotou piatich sponzorov a zakladateľov Smer-SD udržať mu meč moci iba do chvíle, keď už nebude čo získať zo štátnej pokladnice.

„Som za normálnu komunikáciu s médiami. Každý robí chyby, nebránime sa ich priznať“, dal sľub predseda vlády.

Na rozdiel od novinárov ja mu verím.

Na začiatok mi stačí, keď v rámci „normálnej komunikácie“ s médiami zvolá tlačovú konferenciu a otvorene povie napríklad o skutočnom pozadí niekoľkých aktivít, ktoré traumatizujú spoločnosť.

1. Aký je obsah dohody medzi vládou a DSS a čo vyvolalo ochotu dôchodkových správcovských spoločnosti, aby hodili budúcich dôchodcov, ich záujem i finančné prostriedky „cez palubu“ ?
2. Akými dohodami bol uhasený „smäd“ piatich sponzorov Smer-SD po štátnych zákazkách na roky 2010 až 2014 ?
3. Ako si podelili sponzori Smer-SD jednotlivé ministerstva a čo bude predmetom protiplnenia ?
4. Aký mala vplyv zmena vlastníckych vzťahov v Dôvere na zmenu videnia vlády SR prísť  s predstavou o kúpe zadlženej poisťovne a zaťažiť tak občana ďalšími dlžobami, teda daňami ?

Otázky rešpektujú dané slovo predsedu vlády o „normálnej komunikácií“ a jeho ubezpečenia o novom Ficovi :

“Akákoľvek nafúkanosť, agresivita alebo arogancia, aj keby bola opodstatnenou provokáciou, by bola nebezpečná“, ubezpečoval Fico novinárov.

Súhlasím.

Ani sen o prezidentskom kresle, ktoré zohrieval breptami dlhých 10 rokov Gašparovič, by nemal byť prekážkou na „normálnu komunikáciu“ nového Fica.

Veď prejsť dlhých dvanásť rokov, za ktorými zostali v ruinách Tretia cesta, Sociálny štát, Diabolský plán, Stratégia voči bankám s názvom – Aj my vieme hrýzť – a prepracovať sa až k Istotám a nenaplniť odhodlanie „normálnej komunikácie“, bol by veľkým hazardom na  22 ročnom vývine.

Čo prezident SR, to komunista.