Založ si blog

Slováci, národ trpiteľov a masochistov.

Prečítal som si úvahu mladého muža, čo mal vtedy nádherných šestnásť, s názvom „Hrdosť a hanba za slovenský štát“ (na SME) a položil som si otázku –Sme národom trpiteľov a masochistov ?

Zhodneme sa, že hanba je prvý krok k poznaniu, no ak sa neurobí druhý, potom každý dostane to svoje o čo si koleduje.

Druhým krokom je obozretnosť pri hodnotení historických faktov, aby sme vedeli, čo je odpad podsúvaný. Aby klamár zostal bez šance zmeniť sa na majiteľa jedinej pravdy.

Stačilo zájsť do jednej verejno právnej inštitúcie a pozrieť si federálne televízne noviny. Deň pred návštevou Václava Havla v Bratislave a vidieť a počuť informáciu o pripravovanej provokácií. Tej, ktorá je spájaná s „hádzaním“ vajíčok. Potom si pozrieť publicistiku, ktorá rozkrýva manipuláciu redaktorky Zuzany B. v „rozhovore“ s bezpečnostným analytikom Milanom Ž.

Stačilo byť pritom, keď federálny minister vnútra Sacher potvrdzoval pointu publicistiky o vopred pripravovanej provokácií.

Každá jedna maličkosť založená konaním či útrpnosťou postoja sa stáva súčasťou nášho života. Osobného i spoločenského. Po novembri 1989 sme mali na výber.

Mohli sme, masochistický, nechať zvyšky našich národných cností rozdrviť a urobiť ich bezcennými.

Život nám vždy dáva aspoň dve možnosti. Buď naše hriechy z komunistického obdobia zahodiť alebo začať stavať prvky novej slobodnej spoločnosti.

Sme Slováci a tak voľba padla na tretiu formu. Od prvej chvíle vedení k tomu, aby sme vdýchli život dvom protikladným morálnym princípom. Komunistickej a tradičnej, kresťanskej. Navzdory historickej skúsenosti mentalita ľudí prevážila a odmietla , napriek prítomnosti strachu zo závanu smrti, ktorý dával šancu prekonať mlčanie.

Byť pri tom a nemlčať, keď „slušní ľudia okolo Fedora Gála“, ktorí krátko po komédií s názvom „Zamatová revolúcia“, poslali „hlúpych Slovákov“ do pozície štatistov, do role prizerajúcich, do života s obsahom, ktorý nechceli žiť. Do života, v ktorom hlúpi vytvárali hodnoty pre „slušných ľudí“ tak dlho predlho až sa prvýkrát v dejinách evolúcie premenil človek na opicu. Na Gorilu.

Človek sa často priznáva až v okamihoch približujúcej sa smrti.

Sedemnásteho novembra osemdesiateho deviateho roku začal okamih klinickej smrti spoločnosti. Naozaj iba zlomok času a pocit viny jednotlivca i spoločnosti, ktorý tu bol prítomný, sa vytratil oveľa skôr, ako mohla dozrieť myšlienka s túžbou byť ľudský. Otec nerozprával a syn nechcel počuť. Rozbité existencie, ktoré odmietli vojsť do preša nových možnosti, aby aspoň jeden z nich sa stal súčasťou mladého, rodiaceho sa sveta.

Kulisy drámy doby premohli posolstvo a vlastenectvo, ktoré sa v tom čase nosilo s úctou na klope, zhorelo princípom ľahostajnosti jednotlivca.

Byť pritom a počuť vzápätí potom, čo SNR odvolala prvýkrát Vladimíra Mečiara hrozbu z jeho úst, ktorá nedala na seba dlho čakať, aby sa prepracovala k životu v podobe známeho parného valca zo Zlatej Idky, dávalo predtuchu.

Byť pri tom a nemlčať, keď z iných úst, bez gesta, lebo ruky držali gin s tonicom, sa bezostyšne ozve varovanie prezidenta republiky a odmietnuť svoj podiel na „vajíčkovej“ inscenácií neznamená nič iné, ako odmietnuť budúcu hanbu.

Byť pritom a počuť, z tých istých úst na Hradčanoch, dôvody odvolania Ivana Gašparoviča, prinášalo úctu a rešpekt. No za pár mesiacov aj hanbu, ktorá sa nám dnes vyškiera z prezidentského paláca.

Byť pri tom a počuť z úst Alexandra Dubčeka vetu – „A je rozhodnuté“ – v Kroměřiži roku 1991 neprinášalo pocit hanby. Tá prišla o niekoľko mesiacov s legendou o otcovi zakladateľovi, ktorá iba znova otvorila rany našej slovenskej mentalite. Z núdze cnosť.

Slovensko a jeho občania nie sú výnimkou. Zásadnou otázkou hrdosti, alebo hanby nie je nič iné, ako vnútorná identifikácia ľudí s ich štátom. Z tohto pohľadu budeme pravdepodobne kdesi na konci tabuľky.

Dôvod je prostý.

Nášmu občianskemu povedomiu bola hneď na začiatku vtlačená pečať rozpoltenosti postojov. Odmietli sme dar občianskych slobôd a dali sme prednosť základom hmotnej istoty. Procesu, v ktorom ponovembrová politika a politici sledovali primárny cieľ svojej hmotnej istoty, aby paralelne plodili sľuby o rovnakom osude tých ostatných.

„Nestačí ujarmiť, treba veci tak zariadiť, aby ľud sám chcel byť ujarmený“, varuje Milan Rúfus tri roky po novembri.

Málokto si uvedomuje, že hrozba neprichádza s historickým poznaním, že aj diktátorské režimy dokážu zabezpečiť hmotné istoty istej úrovne. Hrôza prichádza z poznania súčasnosti, že na Slovensku žije veľká skupina ľudí, ktorým ani táto hrozba nebráni velebiť čokoľvek pod vidinou hmotných istôt. Beznádej má podoby rôzne.

Môj dedo bol jednoduchý sedliak, ktorý však pamäťou, čo sa dedila, vedel, že iba aktivitou sa jednotlivec a spoločnosť zapisuje do archívu ľudského spoločenstva. Málo chodíme na hroby dedov, aby sme v časoch neistých obnovovali dôveru v seba samého.

Mlčanie nikam nevedie, ak samozrejme sa nestáva súčasťou nášho života, lebo nebudeme rozprávať, ak nezomierame.

Každý jeden môže, no i nemusí, predstúpiť pred svoju „komisiu“ pravdy, aby spoznal, že sa nemôže hanbiť za svoj štát a spoločnosť. Dvadsaťtri rokov vidíme, že v skutočnom živote nášho štátu nie sú zlí trestaní a dobrí odmeňovaní.

Čo však naozaj nevidíme je poznanie, že tých zlých, ktorí sa odmeňujú sami, volíme my.

A oni neskôr , na otázku, ako sa máte, odpovedajú.

„Ďakujem, som zdravý a bohatý“ !

Z nás ostatných, ešte aj dnes mnohí veria, že ovocie sa najľahšie oberá zo stromu, štátu, vyvráteného z koreňov.

 

 

Kaliňák vie, kto je Gorila, no za 11 rokov nič nevyšetril. Kaliňák vedel, kto sú fašisti Kotlebu a predsa ich povolil.

23.06.2017

Článok vyradený súdruhom ministrom Kaliňákom ! Potomok fašistu, Ján Čarnogurský tvrdí, že protestujúci študenti proti korupcií sú „zradcovia Slovenska a gadžovia“. Potomok Mr.Čističa viac »

Už si dosť starý na to aby si vedel že komunizmus nebol nikde na svete.

22.06.2017

Prečítal som si včera pod blogom na debate Pravda. Dobrá správa po štyridsať plus 27 rokov. Dobrá, že aj vyznávačom najväčšieho podvodu v dejinách ľudstva konečne dokvapkáva. Včera najzbytočnejšia viac »

Pôjde Robert Fico do ostrého štrajku, lebo jeho plat je iba 55 000 eur ročne, zatiaľ čo nemecká kancelárka má 225 840 eur ?

21.06.2017

„Prečo robotník v Bratislave má mať o polovicu nižší plat ako robotník 200 kilometrov na západ“. Strategická otázka, druhý deň potom, čo „vysvätil“ kostol na Islande, vyslovená viac »

black hawk, vrtuľník

Prvé dva vrtuľníky Black Hawk sú už na Slovensku

26.06.2017 22:53

Na letisku v Prešove pristáli prvé dva viacúčelové vojenské vrtuľníky UH-60M Black Hawk, ktoré budú súčasťou výzbroje Vzdušných síl OS SR.

lietadlová loď, loď, Queen Elizabeth

Británia predstavila Queen Elizabeth - najväčšiu lietadlovú loď

26.06.2017 22:44

Zo škótskych dokov na svoju prvú pokusnú plavbu vyrazila doteraz najväčšia a najpokročilejšia britská vojnová loď, lietadlová loď HMS Queen Elizabeth kráľovského námorníctva.

merkel

Hrozba islamského terorizmu tu nebude večne, myslí si Merkelová

26.06.2017 22:01

Islamský terorizmus mení našu spoločnosť, jedného dňa aj táto hrozba prejde, je presvedčená nemecká kancelárka Angela Merkelová (CDU).

balistická raketa, trident, odpálenie, raketa

Rusko ohlásilo úspešný test balistickej rakety Bulava

26.06.2017 21:29

Rusko ohlásilo ďalšiu úspešnú skúšku medzikontinentálnej balistickej rakety Bulava, ktorú odpálili z jadrovej ponorky Jurij Dolgorukij plávajúcej pod hladinou Barentsovho mora.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 970
Celková čítanosť: 5392292x
Priemerná čítanosť článkov: 5559x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy