Založ si blog

Slováci, národ trpiteľov a masochistov.

Prečítal som si úvahu mladého muža, čo mal vtedy nádherných šestnásť, s názvom „Hrdosť a hanba za slovenský štát“ (na SME) a položil som si otázku –Sme národom trpiteľov a masochistov ?

Zhodneme sa, že hanba je prvý krok k poznaniu, no ak sa neurobí druhý, potom každý dostane to svoje o čo si koleduje.

Druhým krokom je obozretnosť pri hodnotení historických faktov, aby sme vedeli, čo je odpad podsúvaný. Aby klamár zostal bez šance zmeniť sa na majiteľa jedinej pravdy.

Stačilo zájsť do jednej verejno právnej inštitúcie a pozrieť si federálne televízne noviny. Deň pred návštevou Václava Havla v Bratislave a vidieť a počuť informáciu o pripravovanej provokácií. Tej, ktorá je spájaná s „hádzaním“ vajíčok. Potom si pozrieť publicistiku, ktorá rozkrýva manipuláciu redaktorky Zuzany B. v „rozhovore“ s bezpečnostným analytikom Milanom Ž.

Stačilo byť pritom, keď federálny minister vnútra Sacher potvrdzoval pointu publicistiky o vopred pripravovanej provokácií.

Každá jedna maličkosť založená konaním či útrpnosťou postoja sa stáva súčasťou nášho života. Osobného i spoločenského. Po novembri 1989 sme mali na výber.

Mohli sme, masochistický, nechať zvyšky našich národných cností rozdrviť a urobiť ich bezcennými.

Život nám vždy dáva aspoň dve možnosti. Buď naše hriechy z komunistického obdobia zahodiť alebo začať stavať prvky novej slobodnej spoločnosti.

Sme Slováci a tak voľba padla na tretiu formu. Od prvej chvíle vedení k tomu, aby sme vdýchli život dvom protikladným morálnym princípom. Komunistickej a tradičnej, kresťanskej. Navzdory historickej skúsenosti mentalita ľudí prevážila a odmietla , napriek prítomnosti strachu zo závanu smrti, ktorý dával šancu prekonať mlčanie.

Byť pri tom a nemlčať, keď „slušní ľudia okolo Fedora Gála“, ktorí krátko po komédií s názvom „Zamatová revolúcia“, poslali „hlúpych Slovákov“ do pozície štatistov, do role prizerajúcich, do života s obsahom, ktorý nechceli žiť. Do života, v ktorom hlúpi vytvárali hodnoty pre „slušných ľudí“ tak dlho predlho až sa prvýkrát v dejinách evolúcie premenil človek na opicu. Na Gorilu.

Človek sa často priznáva až v okamihoch približujúcej sa smrti.

Sedemnásteho novembra osemdesiateho deviateho roku začal okamih klinickej smrti spoločnosti. Naozaj iba zlomok času a pocit viny jednotlivca i spoločnosti, ktorý tu bol prítomný, sa vytratil oveľa skôr, ako mohla dozrieť myšlienka s túžbou byť ľudský. Otec nerozprával a syn nechcel počuť. Rozbité existencie, ktoré odmietli vojsť do preša nových možnosti, aby aspoň jeden z nich sa stal súčasťou mladého, rodiaceho sa sveta.

Kulisy drámy doby premohli posolstvo a vlastenectvo, ktoré sa v tom čase nosilo s úctou na klope, zhorelo princípom ľahostajnosti jednotlivca.

Byť pritom a počuť vzápätí potom, čo SNR odvolala prvýkrát Vladimíra Mečiara hrozbu z jeho úst, ktorá nedala na seba dlho čakať, aby sa prepracovala k životu v podobe známeho parného valca zo Zlatej Idky, dávalo predtuchu.

Byť pri tom a nemlčať, keď z iných úst, bez gesta, lebo ruky držali gin s tonicom, sa bezostyšne ozve varovanie prezidenta republiky a odmietnuť svoj podiel na „vajíčkovej“ inscenácií neznamená nič iné, ako odmietnuť budúcu hanbu.

Byť pritom a počuť, z tých istých úst na Hradčanoch, dôvody odvolania Ivana Gašparoviča, prinášalo úctu a rešpekt. No za pár mesiacov aj hanbu, ktorá sa nám dnes vyškiera z prezidentského paláca.

Byť pri tom a počuť z úst Alexandra Dubčeka vetu – „A je rozhodnuté“ – v Kroměřiži roku 1991 neprinášalo pocit hanby. Tá prišla o niekoľko mesiacov s legendou o otcovi zakladateľovi, ktorá iba znova otvorila rany našej slovenskej mentalite. Z núdze cnosť.

Slovensko a jeho občania nie sú výnimkou. Zásadnou otázkou hrdosti, alebo hanby nie je nič iné, ako vnútorná identifikácia ľudí s ich štátom. Z tohto pohľadu budeme pravdepodobne kdesi na konci tabuľky.

Dôvod je prostý.

Nášmu občianskemu povedomiu bola hneď na začiatku vtlačená pečať rozpoltenosti postojov. Odmietli sme dar občianskych slobôd a dali sme prednosť základom hmotnej istoty. Procesu, v ktorom ponovembrová politika a politici sledovali primárny cieľ svojej hmotnej istoty, aby paralelne plodili sľuby o rovnakom osude tých ostatných.

„Nestačí ujarmiť, treba veci tak zariadiť, aby ľud sám chcel byť ujarmený“, varuje Milan Rúfus tri roky po novembri.

Málokto si uvedomuje, že hrozba neprichádza s historickým poznaním, že aj diktátorské režimy dokážu zabezpečiť hmotné istoty istej úrovne. Hrôza prichádza z poznania súčasnosti, že na Slovensku žije veľká skupina ľudí, ktorým ani táto hrozba nebráni velebiť čokoľvek pod vidinou hmotných istôt. Beznádej má podoby rôzne.

Môj dedo bol jednoduchý sedliak, ktorý však pamäťou, čo sa dedila, vedel, že iba aktivitou sa jednotlivec a spoločnosť zapisuje do archívu ľudského spoločenstva. Málo chodíme na hroby dedov, aby sme v časoch neistých obnovovali dôveru v seba samého.

Mlčanie nikam nevedie, ak samozrejme sa nestáva súčasťou nášho života, lebo nebudeme rozprávať, ak nezomierame.

Každý jeden môže, no i nemusí, predstúpiť pred svoju „komisiu“ pravdy, aby spoznal, že sa nemôže hanbiť za svoj štát a spoločnosť. Dvadsaťtri rokov vidíme, že v skutočnom živote nášho štátu nie sú zlí trestaní a dobrí odmeňovaní.

Čo však naozaj nevidíme je poznanie, že tých zlých, ktorí sa odmeňujú sami, volíme my.

A oni neskôr , na otázku, ako sa máte, odpovedajú.

„Ďakujem, som zdravý a bohatý“ !

Z nás ostatných, ešte aj dnes mnohí veria, že ovocie sa najľahšie oberá zo stromu, štátu, vyvráteného z koreňov.

 

 

Róbert Fico odchádza z Bonaparte aj z politiky.

19.02.2017

Róbert Fico odišiel z politiky v roku 2014. Tak, ako sľuboval. Odvtedy už nie je „politik“, ale sprostý zlodej ! Zlodej budúcnosti ešte nenarodených generácií. Pred pár hodinami mu podržali viac »

Znížená DPH na potraviny a ešte nižšia cena elektriny predsedom Smer-SD Ficom prinesie chudobným nevídaný blahobyt.

18.02.2017

dec 2007 - Fico: Mám diabolský plán - Na budúci rok má Smer štyri priority – znižovanie alebo aspoň udržanie cien potravín a energií, výstavbu diaľnic, prí­pravu na zavedenie eura a efektívne viac »

Fico sa chystá k veštici Vaľovej, aby mu prezradila, či ho vysoké faktúry za elektrinu zosadia z moci.

16.02.2017

Už aj Pomocníčka v Práčovni Majstra Poriadok , Monika Beňová , pochopila, že koniec Fica je už tu. Na samom začiatku mladý komunista Róbert Fico ukradol námet na reklamný spot Majster Poriadok. viac »

Milo Djukanovič, Čierna hora

Za pokusom o puč v čiernohorských voľbách stálo Rusko, hovorí prokurátor

20.02.2017 09:28

Čiernohorský prokurátor Milivoje Katnič vyhlásil, že za pokusom o puč počas októbrových volieb v krajine stála Moskva.

Radoslav Procházka,

Procházkova kandidatúra je stále v hre

20.02.2017 09:07

Kandidatúra Radoslava Procházku na post sudcu na Všeobecnom súde Európskej únie v Luxemburgu je zatiaľ stále v hre.

Zuzana Nouzovská

Potraviny cestujú 1 200 km, kým sa dostanú do košíka

20.02.2017 09:00

Potravinová politika dospela do bizarných rozmerov. Na úkor lokálnych výrobkov sa aj mäso, vajcia, či mlieko rozvážajú stovky aj tisíce km po Európe.

zbranova amnestia, zbran, zbrane, sklad zbrani

Viac ako 50 percent svetového exportu zbraní zabezpečili USA a Rusko

20.02.2017 08:38

Vyše polovice celosvetového exportu zbraní za obdobie ostatných piatich rokov pripadá na Spojené štáty a Rusko.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 904
Celková čítanosť: 4951531x
Priemerná čítanosť článkov: 5477x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy