Založ si blog

Slováci, národ trpiteľov a masochistov.

Prečítal som si úvahu mladého muža, čo mal vtedy nádherných šestnásť, s názvom „Hrdosť a hanba za slovenský štát“ (na SME) a položil som si otázku –Sme národom trpiteľov a masochistov ?

Zhodneme sa, že hanba je prvý krok k poznaniu, no ak sa neurobí druhý, potom každý dostane to svoje o čo si koleduje.

Druhým krokom je obozretnosť pri hodnotení historických faktov, aby sme vedeli, čo je odpad podsúvaný. Aby klamár zostal bez šance zmeniť sa na majiteľa jedinej pravdy.

Stačilo zájsť do jednej verejno právnej inštitúcie a pozrieť si federálne televízne noviny. Deň pred návštevou Václava Havla v Bratislave a vidieť a počuť informáciu o pripravovanej provokácií. Tej, ktorá je spájaná s „hádzaním“ vajíčok. Potom si pozrieť publicistiku, ktorá rozkrýva manipuláciu redaktorky Zuzany B. v „rozhovore“ s bezpečnostným analytikom Milanom Ž.

Stačilo byť pritom, keď federálny minister vnútra Sacher potvrdzoval pointu publicistiky o vopred pripravovanej provokácií.

Každá jedna maličkosť založená konaním či útrpnosťou postoja sa stáva súčasťou nášho života. Osobného i spoločenského. Po novembri 1989 sme mali na výber.

Mohli sme, masochistický, nechať zvyšky našich národných cností rozdrviť a urobiť ich bezcennými.

Život nám vždy dáva aspoň dve možnosti. Buď naše hriechy z komunistického obdobia zahodiť alebo začať stavať prvky novej slobodnej spoločnosti.

Sme Slováci a tak voľba padla na tretiu formu. Od prvej chvíle vedení k tomu, aby sme vdýchli život dvom protikladným morálnym princípom. Komunistickej a tradičnej, kresťanskej. Navzdory historickej skúsenosti mentalita ľudí prevážila a odmietla , napriek prítomnosti strachu zo závanu smrti, ktorý dával šancu prekonať mlčanie.

Byť pri tom a nemlčať, keď „slušní ľudia okolo Fedora Gála“, ktorí krátko po komédií s názvom „Zamatová revolúcia“, poslali „hlúpych Slovákov“ do pozície štatistov, do role prizerajúcich, do života s obsahom, ktorý nechceli žiť. Do života, v ktorom hlúpi vytvárali hodnoty pre „slušných ľudí“ tak dlho predlho až sa prvýkrát v dejinách evolúcie premenil človek na opicu. Na Gorilu.

Človek sa často priznáva až v okamihoch približujúcej sa smrti.

Sedemnásteho novembra osemdesiateho deviateho roku začal okamih klinickej smrti spoločnosti. Naozaj iba zlomok času a pocit viny jednotlivca i spoločnosti, ktorý tu bol prítomný, sa vytratil oveľa skôr, ako mohla dozrieť myšlienka s túžbou byť ľudský. Otec nerozprával a syn nechcel počuť. Rozbité existencie, ktoré odmietli vojsť do preša nových možnosti, aby aspoň jeden z nich sa stal súčasťou mladého, rodiaceho sa sveta.

Kulisy drámy doby premohli posolstvo a vlastenectvo, ktoré sa v tom čase nosilo s úctou na klope, zhorelo princípom ľahostajnosti jednotlivca.

Byť pritom a počuť vzápätí potom, čo SNR odvolala prvýkrát Vladimíra Mečiara hrozbu z jeho úst, ktorá nedala na seba dlho čakať, aby sa prepracovala k životu v podobe známeho parného valca zo Zlatej Idky, dávalo predtuchu.

Byť pri tom a nemlčať, keď z iných úst, bez gesta, lebo ruky držali gin s tonicom, sa bezostyšne ozve varovanie prezidenta republiky a odmietnuť svoj podiel na „vajíčkovej“ inscenácií neznamená nič iné, ako odmietnuť budúcu hanbu.

Byť pritom a počuť, z tých istých úst na Hradčanoch, dôvody odvolania Ivana Gašparoviča, prinášalo úctu a rešpekt. No za pár mesiacov aj hanbu, ktorá sa nám dnes vyškiera z prezidentského paláca.

Byť pri tom a počuť z úst Alexandra Dubčeka vetu – „A je rozhodnuté“ – v Kroměřiži roku 1991 neprinášalo pocit hanby. Tá prišla o niekoľko mesiacov s legendou o otcovi zakladateľovi, ktorá iba znova otvorila rany našej slovenskej mentalite. Z núdze cnosť.

Slovensko a jeho občania nie sú výnimkou. Zásadnou otázkou hrdosti, alebo hanby nie je nič iné, ako vnútorná identifikácia ľudí s ich štátom. Z tohto pohľadu budeme pravdepodobne kdesi na konci tabuľky.

Dôvod je prostý.

Nášmu občianskemu povedomiu bola hneď na začiatku vtlačená pečať rozpoltenosti postojov. Odmietli sme dar občianskych slobôd a dali sme prednosť základom hmotnej istoty. Procesu, v ktorom ponovembrová politika a politici sledovali primárny cieľ svojej hmotnej istoty, aby paralelne plodili sľuby o rovnakom osude tých ostatných.

„Nestačí ujarmiť, treba veci tak zariadiť, aby ľud sám chcel byť ujarmený“, varuje Milan Rúfus tri roky po novembri.

Málokto si uvedomuje, že hrozba neprichádza s historickým poznaním, že aj diktátorské režimy dokážu zabezpečiť hmotné istoty istej úrovne. Hrôza prichádza z poznania súčasnosti, že na Slovensku žije veľká skupina ľudí, ktorým ani táto hrozba nebráni velebiť čokoľvek pod vidinou hmotných istôt. Beznádej má podoby rôzne.

Môj dedo bol jednoduchý sedliak, ktorý však pamäťou, čo sa dedila, vedel, že iba aktivitou sa jednotlivec a spoločnosť zapisuje do archívu ľudského spoločenstva. Málo chodíme na hroby dedov, aby sme v časoch neistých obnovovali dôveru v seba samého.

Mlčanie nikam nevedie, ak samozrejme sa nestáva súčasťou nášho života, lebo nebudeme rozprávať, ak nezomierame.

Každý jeden môže, no i nemusí, predstúpiť pred svoju „komisiu“ pravdy, aby spoznal, že sa nemôže hanbiť za svoj štát a spoločnosť. Dvadsaťtri rokov vidíme, že v skutočnom živote nášho štátu nie sú zlí trestaní a dobrí odmeňovaní.

Čo však naozaj nevidíme je poznanie, že tých zlých, ktorí sa odmeňujú sami, volíme my.

A oni neskôr , na otázku, ako sa máte, odpovedajú.

„Ďakujem, som zdravý a bohatý“ !

Z nás ostatných, ešte aj dnes mnohí veria, že ovocie sa najľahšie oberá zo stromu, štátu, vyvráteného z koreňov.

 

 

Moc v Slovenskej republike v tichosti prevzala vojenská junta.

20.01.2017

Zloženie vojenskej junty : Kapitán Andrej Danko - špecializácia na mlátenie žien. Podplukovník Róbert Fico - špecializácia na trest smrti pre bulharské sestričky u diktátora Kádafiho. Plukovník viac »

Neopodstatnený mediálny hon na Róberta Kaliňáka, ten neklame, korupcia na najvyšších poschodiach slovenskej politiky naozaj neexistuje.

17.01.2017

Bol som v šoku, keď na propagandistický geniálnu vetu ekonomického experta na služby zadarmo, Róberta Fica, modrý odmietli reagovať. Veta – „Neťahajte nás do Gorily, lebo sa nás netýka“ viac »

Bohatý slovenský Ľud Róberta Fica a erotický sen Andreja Danka.

17.01.2017

Najprv nabehol na frontu ekonomický snajper Fico a chvíľu ma nechal žiť v ilúzií, že ho zasiahnu skôr, ako „všetko úsilie nasmeruje k ľudu“, aby bol bohatý. Ľud. V krajine s tak veľkou viac »

práca, zamestnanie, nezamestnanosť

Voľných je 35-tisíc pracovných miest

20.01.2017 19:27

Počet nezamestnaných zapísaných na úradoch práce ďalej klesá. Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v decembri 2016 hodnotu 8,76 percenta.

kauza B.A. Haus, kauza Bašternák, Bonaparte,

Bašternák doručil informácie o majetku

20.01.2017 19:01

Podnikateľ Ladislav Bašternák doručil na Okresnú prokuratúru Bratislava I vyjadrenie s prílohami, ktoré by malo vysvetľovať niektoré otázky súvisiace s jeho majetkom.

Porošenko

Porošenko zatvára svoj jediný závod v Rusku

20.01.2017 17:13

Najväčší ukrajinský výrobca cukroviniek Roshen, ktorého vlastní ukrajinský prezident Petro Porošenko, plánuje zatvoriť svoju jedinú továreň v Rusku.

Trump, Obama

Operácia Guľový blesk, alebo ako vyzerá striedačka v Bielom dome

20.01.2017 17:05

"Celý dom musí byť taký, aký ho chce mať prichádzajúca rodina," hovorí bývalý hlavný ceremoniár Bieleho domu Stephen Rochon o zmenách v sídle amerického prezidenta.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 881
Celková čítanosť: 4818041x
Priemerná čítanosť článkov: 5469x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy