Založ si blog

Slováci, národ trpiteľov a masochistov.

Prečítal som si úvahu mladého muža, čo mal vtedy nádherných šestnásť, s názvom „Hrdosť a hanba za slovenský štát“ (na SME) a položil som si otázku –Sme národom trpiteľov a masochistov ?

Zhodneme sa, že hanba je prvý krok k poznaniu, no ak sa neurobí druhý, potom každý dostane to svoje o čo si koleduje.

Druhým krokom je obozretnosť pri hodnotení historických faktov, aby sme vedeli, čo je odpad podsúvaný. Aby klamár zostal bez šance zmeniť sa na majiteľa jedinej pravdy.

Stačilo zájsť do jednej verejno právnej inštitúcie a pozrieť si federálne televízne noviny. Deň pred návštevou Václava Havla v Bratislave a vidieť a počuť informáciu o pripravovanej provokácií. Tej, ktorá je spájaná s „hádzaním“ vajíčok. Potom si pozrieť publicistiku, ktorá rozkrýva manipuláciu redaktorky Zuzany B. v „rozhovore“ s bezpečnostným analytikom Milanom Ž.

Stačilo byť pritom, keď federálny minister vnútra Sacher potvrdzoval pointu publicistiky o vopred pripravovanej provokácií.

Každá jedna maličkosť založená konaním či útrpnosťou postoja sa stáva súčasťou nášho života. Osobného i spoločenského. Po novembri 1989 sme mali na výber.

Mohli sme, masochistický, nechať zvyšky našich národných cností rozdrviť a urobiť ich bezcennými.

Život nám vždy dáva aspoň dve možnosti. Buď naše hriechy z komunistického obdobia zahodiť alebo začať stavať prvky novej slobodnej spoločnosti.

Sme Slováci a tak voľba padla na tretiu formu. Od prvej chvíle vedení k tomu, aby sme vdýchli život dvom protikladným morálnym princípom. Komunistickej a tradičnej, kresťanskej. Navzdory historickej skúsenosti mentalita ľudí prevážila a odmietla , napriek prítomnosti strachu zo závanu smrti, ktorý dával šancu prekonať mlčanie.

Byť pri tom a nemlčať, keď „slušní ľudia okolo Fedora Gála“, ktorí krátko po komédií s názvom „Zamatová revolúcia“, poslali „hlúpych Slovákov“ do pozície štatistov, do role prizerajúcich, do života s obsahom, ktorý nechceli žiť. Do života, v ktorom hlúpi vytvárali hodnoty pre „slušných ľudí“ tak dlho predlho až sa prvýkrát v dejinách evolúcie premenil človek na opicu. Na Gorilu.

Človek sa často priznáva až v okamihoch približujúcej sa smrti.

Sedemnásteho novembra osemdesiateho deviateho roku začal okamih klinickej smrti spoločnosti. Naozaj iba zlomok času a pocit viny jednotlivca i spoločnosti, ktorý tu bol prítomný, sa vytratil oveľa skôr, ako mohla dozrieť myšlienka s túžbou byť ľudský. Otec nerozprával a syn nechcel počuť. Rozbité existencie, ktoré odmietli vojsť do preša nových možnosti, aby aspoň jeden z nich sa stal súčasťou mladého, rodiaceho sa sveta.

Kulisy drámy doby premohli posolstvo a vlastenectvo, ktoré sa v tom čase nosilo s úctou na klope, zhorelo princípom ľahostajnosti jednotlivca.

Byť pritom a počuť vzápätí potom, čo SNR odvolala prvýkrát Vladimíra Mečiara hrozbu z jeho úst, ktorá nedala na seba dlho čakať, aby sa prepracovala k životu v podobe známeho parného valca zo Zlatej Idky, dávalo predtuchu.

Byť pri tom a nemlčať, keď z iných úst, bez gesta, lebo ruky držali gin s tonicom, sa bezostyšne ozve varovanie prezidenta republiky a odmietnuť svoj podiel na „vajíčkovej“ inscenácií neznamená nič iné, ako odmietnuť budúcu hanbu.

Byť pritom a počuť, z tých istých úst na Hradčanoch, dôvody odvolania Ivana Gašparoviča, prinášalo úctu a rešpekt. No za pár mesiacov aj hanbu, ktorá sa nám dnes vyškiera z prezidentského paláca.

Byť pri tom a počuť z úst Alexandra Dubčeka vetu – „A je rozhodnuté“ – v Kroměřiži roku 1991 neprinášalo pocit hanby. Tá prišla o niekoľko mesiacov s legendou o otcovi zakladateľovi, ktorá iba znova otvorila rany našej slovenskej mentalite. Z núdze cnosť.

Slovensko a jeho občania nie sú výnimkou. Zásadnou otázkou hrdosti, alebo hanby nie je nič iné, ako vnútorná identifikácia ľudí s ich štátom. Z tohto pohľadu budeme pravdepodobne kdesi na konci tabuľky.

Dôvod je prostý.

Nášmu občianskemu povedomiu bola hneď na začiatku vtlačená pečať rozpoltenosti postojov. Odmietli sme dar občianskych slobôd a dali sme prednosť základom hmotnej istoty. Procesu, v ktorom ponovembrová politika a politici sledovali primárny cieľ svojej hmotnej istoty, aby paralelne plodili sľuby o rovnakom osude tých ostatných.

„Nestačí ujarmiť, treba veci tak zariadiť, aby ľud sám chcel byť ujarmený“, varuje Milan Rúfus tri roky po novembri.

Málokto si uvedomuje, že hrozba neprichádza s historickým poznaním, že aj diktátorské režimy dokážu zabezpečiť hmotné istoty istej úrovne. Hrôza prichádza z poznania súčasnosti, že na Slovensku žije veľká skupina ľudí, ktorým ani táto hrozba nebráni velebiť čokoľvek pod vidinou hmotných istôt. Beznádej má podoby rôzne.

Môj dedo bol jednoduchý sedliak, ktorý však pamäťou, čo sa dedila, vedel, že iba aktivitou sa jednotlivec a spoločnosť zapisuje do archívu ľudského spoločenstva. Málo chodíme na hroby dedov, aby sme v časoch neistých obnovovali dôveru v seba samého.

Mlčanie nikam nevedie, ak samozrejme sa nestáva súčasťou nášho života, lebo nebudeme rozprávať, ak nezomierame.

Každý jeden môže, no i nemusí, predstúpiť pred svoju „komisiu“ pravdy, aby spoznal, že sa nemôže hanbiť za svoj štát a spoločnosť. Dvadsaťtri rokov vidíme, že v skutočnom živote nášho štátu nie sú zlí trestaní a dobrí odmeňovaní.

Čo však naozaj nevidíme je poznanie, že tých zlých, ktorí sa odmeňujú sami, volíme my.

A oni neskôr , na otázku, ako sa máte, odpovedajú.

„Ďakujem, som zdravý a bohatý“ !

Z nás ostatných, ešte aj dnes mnohí veria, že ovocie sa najľahšie oberá zo stromu, štátu, vyvráteného z koreňov.

 

 

Vy, odporcovia Smer-SD, nechoďte voliť, pretože všetko pokazíte ! Byť Ficom či Kotlebom tak vás nechám pozatvárať. Ako protištátne živly.

20.10.2017

Vy ste nechceli Slovensko Vladimíra Mečiara. Odmietate aj štát jeho pokračovateľa, Róberta Fica. Dlhých 11 rokov. Napriek tomu, že aj medzinárodné štatistiky uvádzajú trojnásobný nárast viac »

Boľševici z Auróry nevystrelili, včera, po sto rokoch, to za nich urobil Andrej Danko.

18.10.2017

Za Komédiou Lenina a jeho syfilitickej milenky Nadeždy, VOSR, s jej 100 miliónmi mŕtvych, konečne padla opona. Kapitán od slovenských bigošov (pre neznalých – pešiakov politiky) vypálil zo viac »

Keď sa muži vzdávajú bez boja , ženy padajú do zajatia a deti do otroctva.

16.10.2017

Pred rokmi som písal reportáž z južných Čiech, o praktikách s vodou i odpadovou v nekalých rukách jedného rakúskeho sociálneho demokrata. Nedalo sa dopriať očiam i sluchu odpočinku pri chlapíkovi, viac »

kinezo design 1

Bicykel z 3D tlačiarne? Prvý vyrobila slovenská firma

20.10.2017 18:58

Slovenská spoločnosť Kinazo Design predstavila prvý horský bicykel vyrobený pomocou 3D tlačiarne, ktorý možno prispôsobiť zákazníkovi na mieru.

atóm, fyzika

Prvú tureckú atómku postaví ruský Rosatom, získal počiatočné povolenie

20.10.2017 18:40

Prvá jadrová elektráreň v Turecku získala počiatočné stavebné povolenie a úplné povolenie by mala získať v prvej polovici budúceho roka.

vražda, zločin, lúpež, krádež, nôž

Útočník na juhu Poľska zranil nožom 8 osôb, jedna žena zraneniam podľahla

20.10.2017 18:12

Dvadsaťsedemročný Poliak napádal nakupujúcich zo zadu nožom.

EU samit summit

Fico: V novembri oficiálne schválime, že chceme byť súčasťou posilnenej obrannej spolupráce

20.10.2017 17:48

Podľa premiéra Roberta Fica Slovensko uvažuje, že na pomoc Európe pri zvládaní migrácie vynaloží ďalší milión eur.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,022
Celková čítanosť: 5735241x
Priemerná čítanosť článkov: 5612x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy