Založ si blog

Vysmiať sa Dieťaťu je zločin. Uniesť Marca je prirodzenou výbavou štátu a jeho arogantnej moci.

Ráno, prvého januára roku 1993 po opici z Klausovho, „tak si jděte“ !, inštinktívni mrzáci sociálnych obranných reakcií predkov, položili základy čohosi, čomu štvrťstoročie hovoria štát.

Človek zabudol na (pa)chuť zakázaného ovocia zo Stromu poznania predvojnového obdobia a tak niet div, že chuť zaplnila prázdnotu lebiek a dala do pohybu „chuťové kanáliky“ niekoľkým generáciám. Raz im hovorili arizácia, potom znárodňovanie, aby si riadne uľavili svojmu apetitu privatizáciou. Vždy v sprievode krvi nevinných, lebo vraj sme národ dobrosrdeční a pohostinní. Obraz, v páse ohnutého do predklonu, mi akosi k tomu nepasuje.

Ľudia popadali z koruny stromu a začali „robiť, čo so im zachcelo“, lebo čo už s človekom „padnutým na Hlavu“. Ako malé deti kopírovali model správania sa dospelých. Politikov. Tak boli generácie vedené a formované. Podriaďovať sa chytrosti politikov a ani nepomyslieť na myšlienku volať ich na zodpovednosť. Zvykli si, aby popreli rozum, ktorý mal nutkanie pýtať sa. Prečo hlúpemu a človeku škodlivému historickému správaniu sa politikov nedá tvrdé ponaučenie.

Pästný klin a oheň, niekoľkokrát položený na pohanský oltár obety ,aby spoločenstvo zakaždým podľahlo pokušeniu založiť oheň a upiecť tých naokolo.

Pol roka predtým, bolo leto 1947 nesmierne suché, bez úrody, zato Kainov sa narodilo neúrekom.

Čiernu vystriedala červená a to, čo sa deje po Novembri ´89, tomu sa v škále farebnosti nedá nájsť ekvivalent.

Spoločnosť zovrela, no nevykypela, súdnym výkonom odňatia dieťaťa. Marka.

Spoločnosť výrazne zagresivnela vo výrazive a nanovo potvrdila starú pravdu Konrada Lorenza.

„Ľudia, ktorí sa smejú, nikdy nestrieľajú“.

Zrejme sme smiechom naplnení už pomaly osemdesiat rokov, najvypuklejšie posledných dvadsať šesť.

Za to štvrťstoročie bolo spáchaných toľko zločinov s prvkami mocenského záujmu, že cudzinca znalého našich novodobých dejín by neprekvapil pohľad, v ktorom bilbordy lemujúce  a zamorujúce náš život, by nahradili povestné rímske kríže s ukrižovanými zločincami moci.

A nič.

Ventil zloby v ľuďoch, v podobe hromozvodu inštalovaného na telo súdneho úradníka, zabral. Odvrátil pozornosť od vývoja po parlamentných voľbách, potlačil spomienky na oligarchov, ktorí si vytvorili vládu svojich predstáv a vyskladali kreatúru moci zo štyroch, aby agresivitu ľudí zmenil na ten povestný smiech, ktorý nezabíja.

Nie úradník, nie sudkyňa, nie množstvo drobných postavičiek, ako vystrihnutých od Dostojevského, ale štát, moc a politici sú tí, voči ktorým má znieť hlas zloby za nezvládnutie a zneužitie moci.

Máme troch najvyšších ústavných činiteľov, ktorí svojimi výrokmi v čase kontextu s aroganciou moci pri odňatí Marka súvisia.

Kto iný, ako osobne aktívny syn privatizéra od Mečiara, Andrej Danko, po skúsenostiach s privatizáciou jeho otca, vytunelovaním podniku a pokojným spánkom naplneným zo stámiliónových dlžôb štátu môže povedať, že návrhy opozície sledujúce záujem občana, sú „ekonomickým bludom“.

Kto iný, ako prezident republiky môže na adresu krajiny vysloviť hodnotiaci úsudok, že vo „vyspelej spoločnosti“ sa príbeh Marko nesmie udiať. Ono, z prezidentského paláca, je pohľad diametrálne odlišný od pohľadu tých z panelákov.

Kto iný, ako predseda vlády, môže vydať obraz svojho zdevastovaného vnútorného života bez mravných princípov, keď s radosťou oznamuje, že po operácií sa „už teší, ako mu budú robiť zle, lebo vtedy sa cíti v dobrej kondícií“.

Preložené, čím viac mi budete robiť zle, tým sa ja mám lepšie.

Pozná niekto človeka, ktorý zlo považuje za svoje dobro ?

Nie, to iba komunista odkrýva karty a hovorí, že je ďalej pripravený ničiť tento štát.

Prečo nie, keď je vernou kópiou historických postáv moci. Inštinktívnych mrzákov sociálnych obranných reakcií predkov.

Prečo nie, keď ľudia sú dobrosrdeční a pohostinní.

Prečo nie, keď sme „Ľudia, ktorí sa smejú a nikdy nestrieľajú“.

 

 

 

 

Poslanec parlamentu za Smer-SD, Ľuboš Bláha, zaútočil na Úrad vlády s cieľom zastreliť zradcu Róberta Fica.

19.11.2017

"Áno, popravovali sme, popravujeme a budeme popravovať!" ("Sí, hemos fusilado, fusilamos y seguiremos fusilando!") Vypisoval poslanec Smer-SD na kapitalistickej sociálnej sieti na obranu tých, čo viac »

Píšem ti Faktúru, komunista. Na 42 miliárd a 388 miliónov eur.

17.11.2017

Píšem ti Faktúru, komunista. Na 42 miliárd a 388 miliónov eur. Na 7 593 eur na každého človeka žijúceho na Slovensku. To je DLH, ktorý si vytrovil za 11 rokov v pozícií, kedy oligarchovia viac »

Andrejovi Dankovi – Slovensko nie je Lesostav Revúca, aby ho priviedol do ruín a dlžôb, ako jeho otec.

16.11.2017

Slovensko a jeho občania – okrem darebákov eštebákov a komunistov registrovaných v SNS – odmietajú osud Lesostavu Revúca. Privatizácie na barbarský spôsob otca Andreja Danka. Privatizácie, viac »

bukamal, syria

Sýrska armáda dobyla poslednú baštu Islamského štátu

19.11.2017 20:22

Velenie armády vyhlásilo mesto za oslobodené už 9. novembra, nebolo tomu však tak.

potraviny, nakupovanie, obchod, potravina

Poráža pri potravinách kvalita cenu?

19.11.2017 20:00

Slovensko roku 2017 žije životom, aký si ľudia v roku 1989 nevedeli predstaviť.

Líbya, utečenci

Líbya prešetrí predaj migrantov do otroctva

19.11.2017 18:39

Americká televízia CNN zdokumentovala dražby migrantov v Líbyi. Muži sa predávajú za 1200 líbyjských dinárov (asi 340 eur).

danko

Danko: Zamýšľam sa, či sankcie proti Rusku fungujú

19.11.2017 18:00

Za každou vetou svojho prejavu v ruskej Štátnej dume si predseda parlamentu a šéf SNS Andrej Danko stojí a varuje pred čierno-bielym videním sveta.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,043
Celková čítanosť: 5815148x
Priemerná čítanosť článkov: 5575x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy